Je možné deti v škole dobre pripraviť na úskalia dospeláckeho života? Alebo ako im spríjemniť túto cestu?
Čo by si chcel robiť, keď vyrastieš? Chcem pracovať, ako sa páči mne a kedy mi to vyhovuje a najmä neláka ma predstava celodenného sedenia za počítačom. Sú Vám tieto slová dobre známe?
Školy sú si vedomé, že nielen každodenný dril za lavicami je pre študentov veľmi potrebný, ale je priam žiadúce im pobyt v škole vyvážiť kreatívnymi činnosťami, aby si rozvíjali svoje zručnosti a vlastnú individualitu. Sú to napríklad debatné krúžky, natáčanie videí, kalčetové stoly či priestor na jógu a meditáciu.
Má to veľký zmysel a to z viacerých dôvodov!
Tým najhlavnejším je vytvorenie takmer rodinného prostredia. Čo to presne znamená? Asi toľko, že škola a život dieťaťa sú prepojené do veľmi veľkej miery. V šťastnej atmosfére a priestore, kde sa cíti dobre a nie pod veľkou kontrolou, má možnosť oveľa viac sa naučiť. V takom priestore dokáže dieťa skôr zistiť, v čom je dobré a odhaliť svoj talent. Dôležité je, ponúknuť mu možnosti vlastného spoznávania a rozvoja.
Najpodstatnejšia zmena oproti minulosti je, že dnes deti v škole trávia omnoho viac času. Prichádzajú niekedy už o siedmej ráno a často odchádzajú okolo šiestej večer. Obzvlášť, ak ide o školy v satelitoch, v ktorých rodina žije, ale pracuje v meste. Škola by preto mohla poskytnúť pre deti priestor na rôznorodé aktivity, aby to nebola len trieda, kde sa ráno učia a poobede, či cez prestávky sedia a nudia sa.
Pozorujeme trendy zo zahraničia
Trend prichádzajúci zo zahraničia nás nabáda využívať v spoločných priestoroch rôzne zaujímavé prvky, ako napríklad vaky, taburety, sedenie na pódiu, sedenie v nike, moderné a variabilné sedenia v priestore, vstavané knižnice s vnútorným sedením, kde sa môžu „ukryť“ a nerušene si čítať, alebo len tak oddychovať. Vtedy sú deti viac sústredené a sú vďačné, že sú v inom priestore.
Ďalším dôležitým argumentom, prečo voľnému sedeniu, tzv. soft seatingu venovať pozornosť je, že ak je dieťa, ktoré sa nevie sústrediť a má na hodine problém, tak ho asistent alebo učiteľ môže zobrať do menšieho priestoru, kde si môžu sadnúť a porozprávať sa. Dieťa sa upokojí, alebo mu vysvetlia, čomu nerozumie a môže sa vrátiť na hodinu. Takto dieťa, ktoré nezvláda učivo, nemusí byť na chvoste a zároveň nevyrušuje spolužiakov. Na to je individuálny priestor ako stvorený.
Napríklad je veľmi dobré, aby chodba nebola len chodba, to znamená jeden dlhý pás, častokrát tmavý a neútulný. Dôležité je, aby bol tento priestor obohatený o rôzne kútiky. Napríklad domček, mäkké sedenie, sedacie vaky alebo povrch, ktorý je mäkký a deti si tam môžu sadnúť a hrať sa. U stredoškolákov sú veľmi obľúbené pódia na spôsob campusového sedenia alebo prípadne kuchynky, kde si sami môžu urobiť čaj alebo čokoládu. Už sa cítia ako v kaviarni a necítia sa byť pod dohľadom. Netreba ich naháňať po škole či po vonku, ale sadnú si na chodbu. Ďalším bonusom je, že tam môže tam prebiehať aj psychoterapia, keď školská psychologička príde do tej kuchynky a neformálne sa s nimi porozpráva a deti si ani neuvedomujú, že sú pod dohľadom.
Spríjemnite si tento Váš každodenný priestor a inšpirujte sa našimi realizáciami.